Ži a nechaj zomrieť

Publikované: 01.10.2013
Ing. Roman Bohovič
Ústav experimentálnej onkológie SAV

Koncept samovražednej génovej terapie pochádza z počiatku génovej terapie a dostal sa až do klinickej aplikácie. Hlavné využitie je v protinádorovej liečbe, pričom si rýchlo našiel svoje využitie vo výskume i klinike pri transplantáciách kostnej drene. Výsledky z podania geneticky modifikovaných buniek pacientom s leukémiou v prvom stupni klinických skúšok popisuje Di Stasi a kolektív. Sledovaným cieľom bolo zmiernenie ochorenia spôsobujúceho reakciu štepu proti hostiteľovi GvHD (graft vs. host disease). Popisovaní sú piati pacienti, ktorý trpeli leukémiami rôzneho typu a vyžadovali transplantáciu kostnej drene.

Každému z pacientov podali krvotvorné bunky odobraté od jedného z biologických rodičov. (Potomok je tvorený z genetického materiálu oboch rodičov v pomere 50% od matky a 50% od otca. Takže ak potomok získal kostnú dreň od otca tak mu je podobná na 50%. Zostatkových 50% je rozdielnych a môže navodiť imunitnú reakciu darovaných buniek voči telu pacienta. Dôsledkom je ťažké ochorenie, ktoré bez dlhotrvajúcej liečby môže viesť k smrti pacienta. Zodpovedným za vznik ochorenia sú biele krvinky resp. ich frakcia, T-lymfocyty. )

U štyroch z piatich pacientov sa po transplantácii rozvinulo ochorenie štep verzus hostiteľ a preto boli pacientom podané T-lymfocyty s vloženým syntetickým génom iCasp9. Produktom génu je bielkovina schopná viazať sa na T-lymfocyty. Podanie molekuly AP1903 aktivuje produkt iCasp9 a spôsobí smrť
T-lymfocytov.

Po podaní AP1903 boli problematické T-lymfocyty redukované do jedného dňa a v priebehu jedného roka nebolo u týchto pacientov zaznamenané znovuobjavenie sa GvHD. Lekárska správa poukázala na zlyhanie terapie u jedného pacienta, ale benefit počas jedného roka získali štyria pacienti.

Správa Di Stasi a kol. je excelentným príkladom ako výskum dokáže splniť požiadavky kliniky cez komunikáciu medzi vedcami a lekármi.

 Zdroj: The New England Journal of Medicine, Di Stasi M. et al. 2011,
            doi:10.1056/NEJMoa1106152

 Spracoval: Ing. Roman Bohovič